Štatút žiackeho parlamentu

 

pri Základnej škole, Angyalova ulica 401/26, Kremnica

 

 

 

 

Preambula

 

 

Vytvorenie a fungovanie parlamentu je prejavom demokratizácie a humanizácie súčasnej školy. Pri určovaní hlavných zámerov Žiackeho parlamentu sme vychádzali z charakteristiky hlavných znakov humanisticky orientovaného vyučovacieho procesu. Žiacky parlament je inštitucionalizovaná reprezentatívno-demokratická forma spoločného rozhodovania

 

a súčinnosti pri plánovaní a realizácií školského života a vyučovania.

 

 

 

Článok 1

 

Z á k l a d n é   u s t a n o v e n i a

 

• Žiacky parlament je iniciatívnym a pomocným orgánom riaditeľa školy, ktorý vyjadruje záujmy žiakov v oblasti výchovy a vzdelávania v základnej škole. Tvorí medzičlánok medzi žiakmi a učiteľmi.

 

• Žiacky parlament spolupracuje s vedením školy, rodičmi, so žiakmi aj s učiteľmi školy a spoločne utvárajú školský život a preberajú zaň zodpovednosť.

 

• Cieľom zriadenia žiackeho parlamentu ako dobrovoľného združenia, je naučiť žiakov verejne vystupovať , vhodne argumentovať svoje názory i názory rovesníkov tried ,

 

niesť istú mieru zodpovednosti za život vo svojej škole a zároveň podporiť sebadôveru,

 

samostatnosť , tvorivosť a umožniť sebarealizáciu žiakov.

 

• Sídlo  Žiackeho parlamentu je Základná škola, Angyalova ulica 401/26, Kremnica .

 

 

Článok 2

 

Poslanie parlamentu

 

1. zastupovať všetkých žiakov  základnej školy;

 

2. všímať si správanie, prospech, úspechy žiakov a upozorňovať na ne;

 

3. vhodne formulovať a predkladať požiadavky žiakov;

 

4. podávať návrhy na zmenu, či doplnenie školského poriadku  pre žiakov školy;

5. spoločne organizovať mimoškolskú činnosť žiakov;

 

6. podávať návrhy na skrášlenie priestorov školy a jej okolia, podávať návrhy na ekologizáciu školy a jej prostredia;

 

7. pomáhať šetriť energiou v triedach a ostatných priestoroch školy;

 

8. upozorniť na nedostatky, ktoré vyžadujú bežnú údržbu a opravy;

 

9. upevňovať vzájomné vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi, upevňovať prvky demokracie a humanizácie pri vzájomnom kontakte učiteľa a žiaka.

 

Článok 3

 

Organizácia žiackeho parlamentu

 

• Žiacky parlament je zložený zo žiakov školy 5. – 9. ročníka a pedagogického pracovníka. Pedagogických pracovníkov školy zastupuje jeden učiteľ druhého stupňa

 

- koordinátor, ktorého vymenuje do tejto funkcie riaditeľ školy.

 

• Žiacky parlament pracuje pod vedením riaditeľom vymenovaného učiteľa. Tento koordinátor priebežne na pedagogických poradách informuje ostatných vyučujúcich

 

o programe a obsahu zasadnutí  žiackeho parlamentu.

• Čestným členom žiackeho parlamentu je riaditeľ školy.

 

• Každú triedu v žiackom parlamente reprezentuje jeden zástupca, ktorý je volený priamou voľbou v kmeňovej triede na jeden školský rok. Zvolený zástupca je povinný

 

aktívne sa zúčastňovať zasadnutí žiackeho parlamentu. V prípade nespokojnosti s jeho činnosťou má trieda právo ho odvolať a zvoliť si nového zástupcu.

 

• Ak sa triedny zástupca trikrát bez ospravedlnenia nezúčastní zasadnutia žiackeho parlamentu, ostatní členovia žiackeho parlamentu majú právo ho odvolať.

 

• Žiacky parlament má priestor a možnosť využívať aj web stránku školy.

 

• Pripomienky a návrhy k práci žiackeho parlamentu majú žiaci možnosť predkladať aj do pripomienkovej urny.

Článok 4

 

Ustanovujúce zasadnutie

 

1.  Zvoláva ho koordinátor. Žiacky parlament na svojom ustanovujúcom zasadnutí:

 

1. spomedzi zástupcov tajnou voľbou zvolí výbor žiackeho parlamentu – predsedu, podpredsedu, zapisovateľa.

 

2. vytvorí protokol o ustanovení žiackeho parlamentu, ktorý obsahuje:

 

• dátum ustanovenia

 

• výbor a zoznam členov žiackeho parlamentu

 

• program zasadnutia

 

3. oboznámi sa so štatútom žiackeho parlamentu;

 

4. sa oboznámi s plánom práce žiackeho parlamentu.

 

2. Činnosť žiackeho parlamentu sa bude ďalej riešiť podľa tohto štatútu, , ktorý bol vypracovaný riaditeľom školy a schválený členmi žiackeho parlamentu.

 

3. Štatút môže byť upravený žiackym parlamentom.

 

4. Na zmenu štatútu alebo jeho doplnenia je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých členov žiackeho parlamentu.

 

5. Zmena štatútu, resp. jeho doplnenie je možné vykonať na základe dohody s koordinátorom ŽP, po predložení riaditeľovi školy.

 

 

 

Článok 5

 

Zasadnutia žiackeho parlamentu

 

• Žiacky parlament sa schádza pravidelne 1x mesačne, zasadnutia zvoláva predseda žiackeho parlamentu (okrem ustanovujúcej schôdze), ktorý zároveň vedie rokovanie.

 

• Predseda parlamentu môže poveriť vedením zasadnutia ktoréhokoľvek člena parlamentu.

 

• Mimoriadne zasadnutie možno zvolať, ak o to požiada aspoň jedna tretina členov.

 

• Program rokovania žiackeho parlamentu zostavuje predseda žiackeho parlamentu spolu s pedagogickým zástupcom parlamentu.
• Zasadnutia žiackeho parlamentu sú verejné.

 

• Na zasadaniach žiackeho parlamentu sa zúčastňuje koordinátor: pedagogický pracovník.

 

^ü Parlament si môže pozvať na svoje zasadnutia hosťa, ktorý im zodpovedá na ich otázky. Hosťom môže byť okrem riaditeľa školy napr. výchovný poradca, koordinátor prevencie, resp. iní hostia.

 

• Z každého rokovania sa spíše zápisnica. Zápisnica obsahuje dátum rokovania, menný zoznam prítomných členov, prizvaných hostí, program zasadnutia, prerokované

 

problémy, návrhy, podnety, sťažnosti, závery a uznesenia. V prípade hlasovania to musí byť uvedené v zápisnici.

 

• Zápisnicu zapisuje zvolený člen žiackeho parlamentu. Každá zápisnica bude prednesená a odovzdaná riaditeľovi školy.

 

• Žiacky parlament je schopný uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov.
• Uznesenie je prijaté, ak zaňho hlasuje nadpolovičná väčšina prítomných.

 

 

Článok 6

 

Práva a povinnosti členov žiackeho parlamentu

 

1.  Člen ŽP má právo:

 

• podieľať sa na činnosti a rozhodovaní ŽP podľa svojich schopností a možností;

 

• slobodne a asertívne vystupovať na zasadnutí ŽP, vyjadrovať sa ku všetkým problémom a predkladaným návrhom a pripomienkam;

 

• hlasovať na zasadnutí žiackeho parlamentu;

 

• byť volený do funkcií v žiackom parlamente;

 

• byť informovaný o všetkom, čo priamo súvisí s činnosťou žiackeho parlamentu.

 

 

2.  Člen ŽP je povinný:

• zúčastňovať sa zasadnutí žiackeho parlamentu;

 

• aktívne sa podieľať na jeho činnosti ;

 

• riadne vykonávať funkcie a úlohy, ktorými bol poverený.

 

Článok 7

 

Úlohy člena žiackeho parlamentu

 

5. Člen žiackeho parlamentu je povinný povedať všetko, čo sa dozvedel na parlamente na triednickej hodine vo svojej triede. Na triednickej hodine si po dohode s triednym