Príbeh o založení mesta Nový Jičín.

       V daleké moravské zemi se nacházel mohutný hrad. Bydlel v něm vznešený pán se svou paní a měli statečnou a krásnou dceru Jitku. Zbyla mu jediná, když přišel o své tři syny. Jitka byla nejen půvabná, ale i odvážná a silná. Dokázala tančit, zpívat i vyšívat a zároveň i skvěle jezdit na koni, bojovat se šípem, kopím i mečem a ničeho se nezalekla. Nic pro ni nebylo překážkou. Jednoho dne přiběhla na hrad vyděšená žena. V pláči sdělovala hradní paní, co se jí přihodilo. Se svým malým synkem sbírala dříví v lese a najednou se objevila obrovská, divoká medvědice, která jí sebrala dítě a odnesla si jej do své temné jeskyně. Žena pevně věřila, že její malý synek je naživu a prosila o pomoc. Vládkyně hradu se bezradně rozhlížela kolem sebe a nikdo z dvořanů ani rytířů však nesebral odvahu, aby dítě zachránil. Všichni jen zbaběle klopili oči k zemi. V tom se ozvala statečná Jitka a slíbila ženě, že její dítě vysvobodí ze spárů dravé šelmy.

Kromě toho byl celý hrad i s osadou pojmenován podle Jitčina jména – Jitčin, skrátene Jičín.

      In the 7th century, Croats abandoned their ancestral homeland under the watch of Emperor Heraklius and headed for the Adriatic Sea. Five brothers and two sisters took the Croatian tribes to their new homeland. The brothers were named Croat, Klukas, Kosenjec, Muhlo and Lobel, and sisters Tuga and Buga. On their way, they passed over wide plains, deep rivers and high mountains. They liked the area between the Drava, the Danube and the Adriatic Sea and decided to settle down. In their new homeland they found the remains of Roman cities and built fortresses and cities along them. They found area the Roman bath and the spa Aqua Ballisse. Next to it they built the town of Podborje, and a little further the fort Konthović. All the new settlements grew and developed, becoming the center of material and spiritual life. These were the towns of Podborje, Toplica, Četvrtkovec ... But then, the Ottomans came. It was in the 15th century. After the Turkish conquests, the number of inhabitants in our areas decreased. The Turks destroyed all material and cultural goods. All the forts and strongholds were destroyed. They left our region at the end of the 17th century. Count Antun Jankovic invites a family of craftsmen from the Czech Republic, Slovakia, Hungary, Germany, Italy and other parts of Croatia to this area. They were families of plowmen, cattlemen, carpenters, blacksmiths, brewers, carpenters... Some of them settled in the area of ​​the newly built town of Daruvar - Crane City. Some of them have settled around Daruvar - Končanica, Velika Zdenci, Đulovac, Sirač ...

      V hlbokej doline ,ktorou prúdil potok, bolo počuť iba lesnú zver, ktorá sa preháňala po temných horách. Nad horami velebne krúžili obrovské orly. Tu i tam sa  blysol rýchlym letom sokol alebo krahulec. Nocou sa niesol rev jeleňov, piskot škrtených zajacov i vlčí  brechot. Takto možno charakterizovať tajomstvom zahalené hory, kde ešte ľudská noha nevkročila. Ľudia postupujúci proti prúdu Hrona len zriedkavo odbočovali od rieky. Voda bola pre nich zdrojom života. Aj rodina lovca Krmeša sa usadila na brehu rieky , práve na mieste, kde sa Kremnický potok vlieva do Hrona. Rodina Krmeša poslúchala jeho rady a príkazy . Tu nazbierali drevo ,postavili prístrešia, aby mali kde hlavu skloniť ,tu začali loviť ryby a zver a udržiavali oheň .Múdrosť a prezieravosť lovca Krmeša zaistili pre neho a jeho rodinu všetko, čo potrebovali . Pobral sa raz cestou proti prúdu Kremnického potoka .Túto cestu potom opakoval niekoľko ráz a zakaždým pridal kúsok .Až jedného dňa ho už padla noc a Krmeš sa pod náporom únavy rozložil a ľahol si pod vysokú jedľu.

      Odrazu sa v kríkoch niečo pohýbalo. Krmeš zostril pozornosť a pripravil luk. bol to vták. Jarabica. Naraz sa vzniesla do vzduchu. Krmeš zdvihol luk, natiahol tetivu, zamieril a vypustil šíp. Jarabica v tej chvíle ako kus kameňa spadla na zem. So svojou korisťou sa Krmeš vrátil za rodinou. V jej žalúdku našiel jagavé zrnká, ktoré sa ligotali vo svetle ohňa. Starostlivo si ich uložil do koženého vrecúška.  Myšlienky o zlatých zrniečkach mátali Krmeša dňom i nocou. Neodolal on vábeniu a pobral sa aj celou rodinu hore proti prúdu potoka k zlatom hýriacej hore, ktorú nedávno tak zvláštne objavil. A tam v piesku, nánosoch bahna i na dne potoka nachodil ligotavé zrnká.  Chýr o cennom poklade sa veľmi  rýchlo rozniesol. Hľadačov zlata prichádzalo stále viac a zlato začalo ubúdať. Krmeš sa nevzdával a začal rúbať čakanom i lámať skaly.  Tu sa mu zjavil vládca podzemia, kráľ Kovovlad, pán skál, zlata, striebra i železa, ktorý ho upozornil, že zásoby zlatej rudy sa raz môžu minúť.  Po tomto rozhovore sa Zlatý človek zaryl i so všetkými pokladmi hlboko do zeme. Poskrýval zlaté žilky. No aj tak ľudskú vôľu nezlomil. Ľudia hĺbili štôlne do svahov a hôr až jedného dňa ich úsilie bolo korunované úspechom. Haviari, teda baníci sa predsa len dostali k pokladu zlatého človeka. Potom už ľudia nikdy neopustili tieto miesta a vyrástlo tu mesto, ktorému dali meno Kremnica. A toto mesto stojí dodnes ako dôkaz ľudskej sily, vôle a umu.

Videoblog z celého týždňa.

Autori:

Daniel Dobrotka

Ivan Breber

David Novák