„Priemerný učiteľ rozpráva. Dobrý učiteľ vysvetľuje. Výborný učiteľ ukazuje. Najlepší učiteľ inšpiruje.“
— CharlesFarrarBrowne1834 – 1867
Tak, ako učitelia inšpirujú svojich žiakov, tak aj mňa mnohí inšpirovali k napísaniu týchto riadkov.
Dovolím si zverejniť niečo zo súkromnej konverzácie (dúfam, že mi kolegyne odpustia), ktorá ma inšpirovala k napísaniu týchto riadkov.
Pani učiteľka : Dopoludnia sme na Pc kvôli úlohám mojich deti, do večera potom ja, aby som si pochystala, popozerala odporúčania ako učiť, potom webinar (On-line seminár – pozn. autora) a treba jest. Nechcete mi prísť niekto variť?
Pani učiteľka: Ja sa prihlásim, ale neviem či sa mi bude dať. Nechcem viac odkladať vlastné deti...
Pani učiteľka: No je to naozaj ťažké obdobie, nežijeme ani svoje súkromné životy
Ako veľmi zmení človeka jeden deň? Ako veľmi zmení človeka jeden mesiac? Ako veľmi zmení človeka jeden rok?
Každým dňom sa meníme. Rastieme, dospievame, stárneme... Každým dňom sme iní, ako sme boli včera.
Otázkou dnešných dní však je, ako veľmi zmení človeka život v karanténe?
Odpoveď nikto nepozná. Môžeme sa domnievať, dohadovať, predpokladať... ale s určitosťou to nikto nemôže povedať. S určitosťou však viem, že je to na každom z nás, ako sa k tejto situácii postavíme.
V poslednom čase sa stretávame, či už v médiách, na sociálnych sieťach, alebo v rámci kamarátskych rozhovorov, s rôznymi názormi na momentálnu učiteľskú prácu.
Každý z nás sa ocitol v neľahkej situácii. Náš bežný život, naše každodenné návyky sa zmenili. Nezmenili sa však iba nám, ale aj naším učiteľom.
Učiteľ sa bohužiaľ momentálne nemôže postaviť za katedru, pred tabuľou vysvetľovať nové učivo, vyzdvihnúť svojich žiakov za ich (aj drobné) úspechy , podaním ruky , milým pohľadom, nezriedka i láskavým pohladením po hlávke. Taktiež nemôžu svojich žiakov objať a uistiť ich, že všetko dobre dopadne. Tieto, ale aj mnoho iných vecí, ktoré dennodenne vykonáva v prostredí školy, teraz nemôže robiť.
Učiteľ bol taktiež postavený pred hotovú vec, ako všetci ostatní. Nikto mu nepovedal, ako dlho to bude trvať, alebo ako má pracovať v tejto krízovej situácii. Nikto mu nepovedal, ako má učiť z domu. Nikto ho na to nepripravil. Každý učiteľ, ktorého poznám, sa k tomu postavil veľmi svedomito a neberie túto situáciu ako prázdniny, alebo ako možnosť „nabaliť“ žiakom kopu úloh, ktoré v škole so žiakmi nestihol prebrať. Učitelia neposielajú zrazu kopu úloh. Nie sú to učivá nad rámec bežnej výučby. Je normálne, že nie všetci žiaci učivo zvládnu hravo (často ho ani v škole hravo nezvládajú).
Skautský učiteľ učí chlapcov hrať hru tak, že hrá aj on.“
— Robert Baden-Powell britský 1857 – 1941
Tak ako skautský učiteľ, tak isto aj náš učiteľ túto hru hrá s nami všetkými. Tak isto mnohí učitelia sú rodičmi. Tak isto ich deti dostávajú učivá, s ktorými im musia ako rodičia pomôcť. Tak isto musia svojej rodine navariť obed. Tak isto, ako mnohí z nás, majú Home Office.
Mnohí učitelia momentálne pracujú na 150%. Venujú prípravám omnoho viac času, ako prípravám v bežnom režime. Učitelia sa v týchto dňoch okrem toho, že sú rodičmi, že učia svoje deti, že pripravujú učivo pre svojich žiakov, sa vzdelávajú. Sú nútení naučiť sa učiť novým spôsobom. Dennodenne absolvujú on-line kurzy. Dennodenne sú rodičom a žiakom k dispozícii. Kedykoľvek sa môžeme na nich obrátiť. Mnohí učitelia dostávajú telefonáty od rodičov aj o ôsmej večer. Aj keď už majú po pracovnom čase, stále sú ochotní telefón zdvihnúť a viesť aj hodinové rozhovory, aby pomohli rodičom svojich žiakov. Učiteľ nám dáva smer. Učiteľ je ten, na ktorého sa môžeme vždy obrátiť a spoľahnúť. V niekom práca učiteľa vzbudzuje rešpekt, niektorí prácu učiteľa obdivujú, niektorí ho však bohužiaľ zosmiešňujú a dehonestujú.
Práca pedagógov je vznešeným celospoločenským poslaním, a preto si učitelia isto zaslúžia našu úctu a poďakovanie.
A preto im aj ja chcem poďakovať.
Vzácni učitelia,
chcem vám povedať, že vám a vášmu úžasnému povolaniu vzdávam poklonu. Zaslúžite si moju zdvorilosť, úctu a uznanie...
Chcem poďakovať všetkým, čo „učiteľovanie“ vykonávajú ako poslanie a pristupujú k žiakom ako druhí rodičia. Viem, že im, podľa svojich možností, odovzdávate maximum – vštepujete vedomosti, brúsite ich povahy.
Chcem poďakovať učiteľom, lebo oni nám viedli naše nemotorné rúčky, držiace ceruzku a písali s nami prvé písmená, naučili nás čítať a sú nám druhou mamou.
Chcem poďakovať učiteľom, ktorí nás zasvätili do tajov dejín, zemepisu, prírody ... Za to, že nás vyťahovali z našich komfortných zón. Ukázali nám, že veda môže byť zábava, že matematika sa dá pochopiť. Často nás donútili v literatúre čítať diela, ktoré nám zmenili život.
Chcem poďakovať učiteľom, ktorí sú prísni, ale zo správnych dôvodov. Tým, ktorí nám nedovolia odfláknuť prácu, ale vyžadujú vysoký štandard. Nerobia to však preto, že by sa nudil a chceli nám zle, ale robia to pre nás, aby sme boli najlepšími, akými môžeme byť.
Chcem poďakovať učiteľom za to, že nám niekedy niečo vysvetľujú aj päťkrát. Či už sme nepočúvali, alebo jednoducho máme problém učivo pochopiť.
Chcem poďakovať učiteľom, ktorí nás nútia rozmýšľať. Nezahlcujú nás poučkami, ale nútia, aby sme na veci prišli sami. Taktiež takým, ktorí nám nezadávajú otupné úlohy na jedno kopyto, ale také, ktoré vás zaujali a naozaj posúvali vpred.
Chcem poďakovať učiteľom za to, že nám ukázali, v čom sme dobrí. Možno nám predtým nikto nepovedal alebo nemal šancu si všimnúť, že sme na niečo talentovaní.
Dôležité poďakovanie patrí tým, ktorí večne nachádzajú kreatívne spôsoby, ako svojich žiakov neunudiť, práve naopak vznietiť v nich záujem. Za humor, ozvláštnenie, vyhľadávanie vecí, ktoré by nás mohli zaujímať.
Chcem poďakovať hlavne za to, že učitelia sú predsa len ľudia a napriek tomu sú často schopní pre nás odhodiť za hlavu všetko, čo ich ťaží v ich osobnom živote a odučiť ďalšiu hodinu tak, ako každú inú.
Milí učitelia, viete vy vôbec, že ste mágovia? Viete, že popri svojej práci robíte zázraky? Nielenže žiakom odovzdávate svoje vedomosti. Odovzdávate im aj kúsok seba. Ovplyvňujete ich životy, meníte ich. Otvárate im dvere, o ktorých ani nevedeli, že existujú a že sú určené práve pre nich. Robíte pre nich tento veľký neznámy svet o niečo menej neznámym. Vy sami ste malým zázrakom. Dobrí ľudia s vrúcnymi srdcami.
Mgr. Veronika Sojáková, školský psychológ